Rozhovor so Sue

Tento rozhovor s mojou maličkosťou pripravila Michelle

1. Na začiatku by si nám mohla prezradiť niečo o sebe. Kto si? Odkiaľ si? Ako si sa k nám dostala?
Volám sa Zuzana, ale moje občianske meno nemám veľmi v láske, preto ma väčšina mojich kamarátov a kamarátok volá Sue. Pochádzam z, pre mňa krásneho, mestečka Levice. Kto tam nebol, nepochopí jeho krásu. Pracujem v jednej štátnej firme, kde sa zaoberám vecami okolo eurofondov. Bolo by to na dlho.

2. Kedy, ako a prečo si sa rozhodla písať a napísať knihu?
Píšem už od mala. Začala som ešte na základnej škole, kde to boli iba básničky, také výplody, ktoré som si nechávala najskôr pre seba. Neskôr, keď som už bola na strednej, stále som pokračovala v písaní básní, ale tentokrát som sa už snažila, aby mali aj hlbší význam. Spomínam si, ako som získala knihu v súťaži prednesu vlastnej tvorby. To bol môj najväčší úspech. Keď som ukončila školu začala som písať poviedky. Ani sama neviem prečo. Chcela som skúsiť niečo nové, čo som ešte nepísala. Pred poviedkami som sa snažila písať aj texty piesní, ale aj to stroskotalo.

Začalo to písaním fanfiction k rôznym seriálom. Potom neskôr som písala vlastné poviedky. K napísaniu knihy som sa rozhodla po tom, ako som si uvedomila, že jeden z príbehov, ktoré sa mi zrodili v hlave bol príliš dlhý na to, aby som ho vpratala do jednej poviedky. Ďalším dôvodom bolo, že vydanie knihy je už od maličká môj najväčší sen zo všetkých.

3. Odkiaľ čerpáš nápady pre svoje príbehy (pokiaľ to nie je výrobné tajomstvo :)? Nechávaš sa inšpirovať i svojím okolím, situáciami, ktoré zažívaš či ľuďmi, ktorých stretávaš, alebo sa spoliehaš iba na vlastnú fantáziu?
Povedala by som, že je to všetko dokopy. Je to aj z okolia, aj od mojich známych a podobne. Niekedy ma iba napadne myšlienka a musím k tomu niečo napísať. Divné? Tiež sa mi zdá. V prvom rada je to tá fantázia, ale keď píšem a pár ľudí si tú poviedku alebo jej časť prečíta, vedia mi poradiť a povedať či by chceli, aby sa ďalej odohrávalo. Čiže aj oni sú moja inšpirácia, pretože premýšľam či sa to tam hodí, a keď áno, tak to tam neváham použiť. Musím povedať, že kniha, na ktorej pracujem, teda postavy v nej, sú inšpirované reálnymi ľuďmi, ktorí sú môjmu srdcu blízki.

4. Aký je tvoj obľúbený literárny žáner? Ktorú knihu považuješ za svojmu srdcu najbližšiu?
V posledných mesiacoch je to fantasy, ale ak je kniha dobrá a zaujme, nemám problém prečítať čokoľvek. Myslím, že takú knihu ani nemám. Viem, je to smutné, ale bohužiaľ.

5. Máš nejaký spisovateľský vzor? Ak áno, prečo práve jeho/ju?
Sú rovno dva. Jeden vzor je zahraničný a jeden z nášho rodného Slovenska.
Richelle Mead je spisovateľka, ktorá ma zaujala jej štýlom písania a fantáziou, o ktorej sa nebojím povedať, že je bezhraničná. Som si istá, že vám ju nemusím predstavovať. Pre mňa je obrovským vzorom, hlavne kvôli jej spisovateľskému majstrovstvu.

Miroslava Varáčková je mojim slovenským vzorom. Myslím, že len málo z vás ju pozná, ale je to moja obľúbená slovenská spisovateľka, ktorá píše fantasy. Musím povedať, že je to úžasná osôbka a tiež jedna z mála slovenských spisovateliek, ktorej knihy mám veľmi rada.

6. Akým ďalším koníčkom okrem písania sa venuješ?
Venujem sa grafike, ktorá je po písaní mojim druhým najväčším koníčkom. Som zatiaľ iba amatér, ale snažím sa zlepšovať. Ešte je tu slimbox. Mnohí sa pýtate, čo to je, ale je to cvičenie, kde búchate do boxovacích mechov. Parádne si pri tom vybijete zlosť a nabudíte sa.

7. Nejaký životný sen, o ktorý by si sa s nami chcela podeliť?
Ako som už predtým spomínala, môj najväčší sen je vydať knihu. Snívam o tom už od mala. Síce neviem či sa podarí, ale sny sú tu od toho, aby sa plnili.