Úryvok 5. kapitola

Odrazu sa otvorili na dome dvere a von vyšli Nell a Lucas.

„Dnes máme ísť na lov sami. Jeryl a Rufus majú niečo na práci,“ odvetila sucho a pokračovala v chôdzi. Lucas ju nasledoval, ale Laura stále sedela pred domom.

„Ty nejdeš?“

„Nie.“

Iba pokrčil plecami a nasledoval svoju sestru. Už z diaľky začuli hlasnú hudbu. Vybrali sa tým smerom. Po chvíli prišli k chate, kde sa práve konala oslava.

Porozhliadli sa a zbadali dvojicu postávajúcu pred budovou.

Nell mávla na Lucasa a on pochopil. Odzadu sa k nim prikradli a s chuťou sa zahryzli. Po niekoľko hltoch ich otočili tvárami k sebe a vymazali spomienky na to, čo sa práve udialo.

Lucas si tesákom na kúsku rozrezal kožu a vytekajúcou krvou pretrel dievčaťu ranu po uhryznutí, ktorá v sekunde zmizla.

„Čo to vyvádzaš?“

„Zahladzujem stopy, sestrička.“

Skôr ako stihla niečo namietať, spravil to isté aj s jej obeťou. Pozrel sa na ľudí.

„Pamätáte si, čo sa tu stalo?“

Obaja na neho hľadeli ako omámení. „Kámo, čo je to za hlúpu otázku. Bavili sme sa. To je všetko.“

Škodoradostne sa usmial. „Choďte do chaty.“ Zavelil a obaja ho poslúchli. Otočil sa smerom, ktorým postavy odchádzali a zbadal ju. Postavu, ktorá im bola povedomá. Hnedovlasé dievča sa na nich vystrašene pozeralo. Nebola schopná pohnúť sa. Jej oči, farby mliečnej čokolády, zabodávali pohľad do oboch upírov, nerozdielne. V mysli sa jej vynáral rozmazaný obrazec z obdobie pred pár mesiacmi. Mala silný pocit deja vú. Nedokázala od Lucasa odtrhnúť oči. Niečo jej našepkávalo, že ho už v živote videla, ale nevedela ho zaradiť, kde a kedy.

Spravila malý krok vzad. Pomaly ustupovala, ale bolo jej to tak na dve veci, keďže Lucas bol pri nej v sekunde. Chytil ju za rameno a pozrel do očí. Jeden jediný stret ich pohľadov jej vhnal späť spomienky.

„Si to ty,“ hlesla.

Lucas na ňu prekvapene hľadel. Vedel som to, pomyslel si. Pritlačil ju o strom a snažil sa zachytiť jej pohľad, ale uhýbala.

„Nechci, aby som ti ublížil.“

Rebecca sklopila zrak. Vedela, že nemá cenu vzdorovať. Sama nechápala, ako dokázala predtým uniknúť.

„Prosím, nechaj ma ísť.“

„To vieš, že nenechám.“

„Prisahám, nikomu nič nepoviem.“ Slzy jej zvlhčovali líca. Lucas ju mal vo svojej moci, lenže nemala ani v najmenšom úmysle vzdať sa bez boja.

Nasilu jej zdvihol hlavu, aby jej videl do očí.

„A čo si videla maličká?“ uškrnul sa.

„Vy ste ich uhryzli. Pili ste ich krv.“

Lucas sa hrdelne rozosmial. „Príliš pozeráš seriály. Netuším, o čom to hovoríš. Tvoja fantázia sa s tebou zahráva.“

„Viem, čo som videla!“

„Skutočne?“ Skrížil si ruky na prsiach.

„Mal si tesáky.“

Pobavene na ňu hľadel. Následne sa široko usmial. „Vidíš tu tesáky? Neviem, ako by som ich mohol schovať. Och, viem. Žiadne nemám!“

„Nejaký problém?“ Nell podišla k svojmu bratovi a položila ruku na jeho rameno.

„Maličká, ešte sa stretneme. A dovtedy, si nechaj svoje fantázie pre seba, ak nechceš, aby ťa zatvorili do blázinca. Človek, ktorý má tesáky a pije krv,“ znovu sa rozosmial. „Tvoje výmysly mi nedovolia prestať sa smiať.“

Nell na neho bez slova hľadela a snažila sa nevybuchnúť. Zdalo sa jej, že zle počula. Prečo jej, dopekla, nevymazal pamäť, pomyslela si.

Teraz choď do chaty a vyspi sa z tej opice, lebo blúzniš.“ Pozrel na Rebeccu, ktorá sa pomalým krokom od nich vzďaľoval.

Lucas ju stratil z dohľadu. V momente ako sa otočil, jeho líce sa stretlo s päsťou jeho sestry.

„Čo si to, dopekla, spravil, Lucas?“ Nell stála pred ním so zaťatými päsťami a vycerenými tesákmi. Nečakala na odpoveď. Zúrivosť jej zatemnila myseľ. Po druhýkrát vrazila bratovi. Prestala sa ovládať. V duchu si opakovala, čo za chybu práve spravil. Nechal smrteľníka odísť s vedomosťou o ich tajomstve. To mu len tak nemohlo prejsť. Znova zaútočila na Lucasa, no tentoraz jej úder zblokoval.

„Nell, preskočilo ti?“

„Mne? Nechal si ju odísť.“

„Mám s ňou svoje plány,“ odvetil sucho a vybral sa smerom k domu.

„To mi k tomu viac nepovieš?“

„Nie!“

Kráčal ďalej. Vedel, že v očiach ostatných to bude chyba, ale mal to dokonale premyslené. Donútil Beccu, aby mlčala. Príde si po ňu, keď nastane správny čas. Nezapodieval sa tým, kde je Nell až do chvíle, keď ho nezrazila k zemi. Jedným plynulým pohybom sa vyšvihol na nohy a čelil zoči-voči svojej sestre. Zúrivosť z nej doslova sálala, ale Lucas ostal chladným. Snažil sa odvracať každý útok, miestami neúspešne.

„Nell, uvidíš, že to nie je také strašné,“ snažil sa jej dohovoriť.

Údery neprestávali. Ani jej nenapadlo, že by mala brata počúvať. Dá mu príučku, akú si zaslúži. Z celej sily mu poriadnu vrazila. Na líci mu ostala krvácajúca ranka od Nellinho prsteňa.

„Tak už dosť, Nell. Ideme domov a ty sa láskavo upokoj,“ rýchlosťou blesku stál pred dverami a vošiel do domu. Nell len pokrútila hlavou. Čo si, dopekla, o sebe myslí. Zahromžila a vybrala sa za ním. Snažila sa upokojiť, ale vždy, keď pomyslela na predchádzajúce minúty, hnev v nej vzkypel ešte viac ako predtým. Prekročila prah domu, kde ju už všetci čakali. Bez slova sa usadila v kresle a nervózne poklepávala po stolíku stojacom vedľa.